Deti
Deti si zasluhujú osobitnú pozornosť, lásku a pochopenie.
Túto skutočnosť som prijala za svoju narodením dcéry a neskôr vďaka pedagogickému projektu Baby Balance, v ktorom som pôsobila 10 rokov ako lektorka. V praxi som sa stretla so stovkami detí a ich rodičmi a získala som cennú skúsenosť ich navnímať, precítiť a pochopiť. Vlastná skúsenosť ma doviedla k poznaniu, že každé dieťa je jedinečné, tvorivé, úžasné, jednoducho svoje.
Dieťa má jedinečné povahové vlastnosti, s ktorými prichádza na svet. Jedno je temperamentné, smelé a extrovertné, iné zase utiahnuté, bojazlivé a introvertné. Toto sú dva základné, hraničné prejavy povahy dieťaťa navonok a medzi nimi sa nachádzajú rozmanité povahové črty.
Zároveň má však každý malý človiečik aj svoj vnútorný svet. Ten je pred pozorným okom rodiča často dobre ukrytý. Na povrch z neho presakuje iba časť, ktorá často vplýva na vyrovnanosť dieťaťa, smelosť, sebaistotu atď. Na jeho vnútorný svet vplýva viacero faktorov.
V prvom rade je to rodič, jeho povaha, očakávania voči svojmu potomkovi, tradičné vzorce výchovy, ktoré si prenáša od svojich rodičov a samozrejme jeho viac či menej vyladená sebadôvera v roli rodiča (0 – 3 roky). Ďalej naňho vplývajú súrodenci, starí rodičia, ostatní príbuzní, susedia, učitelia, spolužiaci, spoločnosť ako taká a životné podmienky, v ktorých vyrastá.
Na vyrovnanosť, temperament a sebadôveru či vlastnú cenu vplýva aj mentálne nastavenie rodičov pri počatí, prenatálne obdobie a samotný pôrod. V období do troch rokov človek zažíva asi najdramatickejšiu zmenu v období života po stránke fyzickej, psychickej aj mentálnej. Každá z týchto stránok si zaslúži osobitnú pozornosť a dôraz na správny rozvoj. Zároveň sa vzájomne ovplyvňujú a jedna bez druhej nemôžu napredovať.
Ja sa aj napriek tejto skutočnosti zameriavam práve na jednu z nich a tou je psychika. Pozorný a láskavý rodič vníma dieťa v jeho celistvosti, komplexnosti a rešpektuje tempo jeho vývoja. Ale aj jemu sa môže stať, že nezabráni stresovým momentom, ktoré sa môžu podpísať na psychike dieťaťa v podobe nespracovanej emócie, ktorá sa ukladá hlboko v podvedomí a nepriaznivo vplýva na jeho vyrovnanosť a sebadôveru v ďalších rokoch života. Negatívne dôsledky týchto blokov častokrát nepriaznivo ovplyvňujú psychiku človeka až do dospelosti, kde sa prehlbujú a môžu viesť až k fyzickému či psychickému ochoreniu.Psychická zraniteľnosť nekončí dovŕšením tretieho roka života. Práve naopak. Dieťa je vystavené novým výzvam po psychickej či emočnej stránke, kde už nie je pod ochranným a láskavým dohľadom rodiča. Po treťom roku dieťa spravidla začne navštevovať predškolské zariadenie, neskôr základnú a strednú školu. Zároveň dospieva a musí sa vysporiadať so vzťahmi v rodine, v škole a aj so samým sebou. Je to síce krásne, ale aj zložité obdobie dospievania a rannej dospelosti.
Nevyrovnaná vlastná cena a nedôvera v samého seba často vedie k psychickej nestabilite, nesústredenosti a vyhľadávaniu partií rovesníkov, ktoré sú podobného nastavenia. Stav nízkej sebahodnoty má za následok horšie výsledky v škole, zbytočným nedorozumeniam s rodičmi, súrodencami či pedagógmi. Častokrát stačí tak málo a v živote dieťaťa príde k pozitívnej zmene, vďaka ktorej zažíva osobný úspech a zároveň sa vyladia vzťahy v každej oblasti jeho života.
Ako pracujem s deťmi?
Z praxe viem, že práca s deťmi (od 9 rokov) týmito technikami je veľmi príjemná, pre nich neinvazívna, mnohokrát zábavná, s prakticky okamžitým a pozitívnym výsledkom. Zmena má samozrejme následne vplyv na celkovú náladu v rodine či v škole, prípadne v športových či iných kolektívoch. Rodičia viac rozumejú svojej ratolesti, prehlbuje sa vzájomný rešpekt a skvalitňuje spolupráca.
Pre dieťa je veľmi prospešné, ak vyladenie vlastnej ceny podstúpi aspoň jeden z rodičov ( platí pre vek dieťaťa do 0-14 rokov). To však nie je nutnou podmienkou úspešného napredovania u dieťaťa.
Predtým než pristúpim k ladeniu podvedomia u dieťaťa, je potrebné spraviť hĺbkovú analýzu problému, ktorý si rodič želá u dieťaťa riešiť. Úvodnú analýzu spravidla robím s matkou. Môže to byť aj otec, starý rodič či adoptívny rodič – pestún, teda dospelá osoba, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
Pokiaľ pracujem s dieťaťom do 8-10 rokov, samotné ladenie – „odblok“ – realizujem na diaľku bez prítomnosti rodiča a dieťaťa. Úvodnú analýzu stačí uskutočniť telefonickým rozhovorom.
Po odbloku kontaktujem rodiča a informujem ho, aké nespracované emócie boli uvoľnené, na čo sa má u dieťaťa nastaviť, prípadne, ako s ním má pracovať v ďalšom období.
Pokiaľ pracujem s dieťaťom od 11 rokov, stretnutie prebieha za jeho účasti a za prítomnosti rodiča alebo aj bez jeho prítomnosti, ak si to dieťa želá a rodič súhlasí.
Po ukončení stretnutia, ak si to prípad vyžaduje, informujem rodiča o ďalších možnostiach komunikácie s dieťaťom,
čo vedie k ukotveniu pozitívnej zmeny v jeho správaní.
Kedy je vhodné vyhľadať moju pomoc?
Toto sú dôvody, s ktorými sa najčastejšie stretávam:
Deti do 3 rokov:
- uplakanosť, precitlivelosť bez zjavnej príčiny
- prílišný ostych v prítomnosti dospelých
- častý plač, vzdor, neochota k spolupráci
- agresivita, útoky na rovesníkov
- neschopnosť zaradiť sa do kolektívu
Deti do 6 rokov:
- negatívna zmena správania po príchode súrodenca
- negatívna zmena správania od nástupu do škôlky
- nevhodné správanie v kolektíve (submisívne či agresívne)
- neochota rešpektovať cudziu autoritu (učiteľ, tréner)
- neochota rešpektovať rodiča
Žiaci ZŠ, študenti SŠ:
- neschopnosť sústrediť sa na hodinách
- nedostatok sebadôvery
- horší prospech
- pocit opustenosti, smútku, depresie
- negatívna zmena správania po rozchode rodičov
Samotnou kapitolou sú deti s mentálnym postihom. Tie sú pod odborným dozorom neurológov, psychológov, logopédov, špeciálnych pedagógov a mnohých ďalších odborníkov, s ktorými s väčším či menším úspechom spolupracujú. Ich napredovanie je vo veľkej miere závislé od efektívnej spolupráce dieťaťa s terapeutom. Práve týmto deťom sa metódou SRT a EK dá pomerne rýchlo zlepšiť sebadôvera, sústredenosť a ochota spolupracovať.